11 tipov ako pripraviť deti na návštevu

O tom, akých postojov sa zbaviť, aby nás návštevy nedeptali, som už písala v článku Strašne sa predvádzajú, pištia a skáču do reči. Článok šiel dovnútra nás samých. Môžem však urobiť aj niečo navonok?

Dala som dokopy tipy od vás, spojila ich s mojimi a nech sa páči:

Príprava je dôležitá (stále však platí – nemaj očakávania)

Tip č. 1 Pred návštevou venujem dcére veľa pozornosti. Veľmi veľa. Funguje to na 99%. To 1%? Na moju najlepšiu kamarátku občas žiarli. Cíti, kam výrazne tečie moja pozornosť (energia) a nepáči sa jej to. Chce patriť do našej partie, chce dostať späť pozornosť, ktorá patrí bežne jej. Aby sme sa vôbec dostali k slovu, stretávame sa vonku, alebo bez detí. (na striedačku)

Tip č. 2 Môžete ísť dieťa vybehať von a možno (len možno) bude počas návštevy pokojnejšie.

Tip č. 3 Stalo sa (nie nám), že mama zabudla ohlásiť návštevu a dieťa ju potom úplne ignorovalo. Nepozdravilo, neodpovedalo na otázky, odchádzalo preč. Vôbec sa k danej osobe nehlásilo. Sú deti, ktoré potrebujú dopredu vedieť, čo sa bude diať, inak si s nečakanou situáciou nevedia poradiť. Resp. vedia, ale po svojom a dospelým sa to občas nepáči. 🙂

Tip č. 4 Bavíme sa vopred o našich predstavách. Toto nám dvom funguje skvele. Čo by chcela robiť ona a čo ja. Dohodneme sa napríklad, že sa najskôr zahrá a pokecá s dospelákmi ona a potom prídem na rad ja. „Čo by si zatiaľ chcela robiť, kým sa budeme my rozprávať?“

„Keď prídu, chcela by som, aby sme sa všetci cítili dobre. Čo by sme tak asi pre to mohli robiť?“ A prichádza od nej kopec návrhov typu „dáme si na zem deku a urobíme si piknik“, alebo postavíme si v obývačke stan a budeme tam skladať lego…“ a podobne.

Tip č. 5 Nie všetko sa dá predvídať, ale na základe minulých skúseností, môžem vopred povedať, čo sa mi nepáči a nechcem, aby sa dialo. (napr. vypatlať všetky krémy v kúpeľni…)

Tip č. 6 U malých detí vyčleňte hračky, ktoré sú na požičiavanie a tie najobľúbenejšie – nepožičiavacie schovajte.

Hádky?

Tip č. 7 Ak má prísť návšteva aj s deťmi, dopredu ju pripravím, že sa budem hrať aj s nimi. „Vieš, keď tu bude Sonička, budem sa hrať aj s ňou. Ale potom sa zas budem hrať iba s tebou. Mám ťa veľmi rada.“ (toto platilo, keď mala okolo 2 rokov, teraz s tým nemá žiadny problém).

Tip č. 8 Aj ona má právo rozhodovať, s kým sa stretne. Aj ona má svojich kamarátov a deti, ktoré nemusí. Zbytočne to nehrotím a nenútim ju, aby sa kamarátila s niekým, s kým si nesadla. Radšej sa stretnem s mamou osamote.

Tip č. 9 U nás platia naše pravidlá, na návšteve platia pravidlá domácich. Ideálne poznať ich dopredu, pripomenúť si ich, pripraviť sa.

Tip č. 10 Odpovedám jej na otázky priebežne, neodbíjam ju. Poprosím ju, že by som rada dokončila vetu, historku a hneď potom si ju vypočujem. Táto schopnosť počkať sa predlžuje vekom (u nás).

Tip č. 11 Prijmite fakt, že deti do 3 rokov sa ešte nevedia spolu hrať, skôr sa zahrajú vedľa seba. Vaša asistencia bude zrejme nevyhnutná.

Ak sa to pokašle a nič nefunguje?

Čo ak všetky tieto dohody zlyhajú a nič nefunguje, nepočúvajú vás, vystrájajú?

Aj deti sú len ľudia…

Tip č. 1 – Môžete ísť spolu všetci von. Naše dieťa vždy behá popredu, skúma rastliny, listy, mravcov a my sa môžeme rozprávať.

Konzultácie v spoločnosti detí, robím vždy vonku. Decká behajú a my riešime. Ešte v aute som sa uisťovala: „Počuj, a necháš nás aj pokecať.“ Ona: „No jasnéééé, na čo by si tam inak išla.“ 2 hodiny behala s deťmi po Železnej studničke a skoro som o nej nevedela.

Tip č. 2 – Super je nechať doma chlapov a deti – dedovia a otcovia ostávajú, ženy idú na prechádzku. Výhoda tejto varianty (oproti opačnej, kedy idú von chlapi) je, že si samé určíte, ako dlho bude váš čas trvať :).

Tip č. 3 – Spoločenské hry zabavia veľkých aj malých. Alebo lego, puzzle, skladanie kociek…

Tip č. 4 – Ak robia deti niečo, čo mi vadí, pomenujem, čo sa mi nepáči. Poviem to nahlas, svoj pocit, svoju požiadavku. Ak vadí niečo návšteve, povzbudím ich, aby si to s mojím dieťaťom vydiskutovali sami. Nemusia to trpieť. Ja som len rodič, nie krotiteľ.

Tip č. 5 – Aj dospelí sa môžu pri deťoch učiť. Buď, ako si vymedziť svoje hranice, alebo naopak, ako sa blázniť spolu s deťmi. Môžem im pomôcť, ale neviem, v čom je ich lekcia v danej situácii (aj keď občas tuším).

Tip č. 6 – Ak treba, robím tlmočníka. Môžete vysvetliť dieťaťu, že babka fakt nechce, aby si rozbil hubu, ale že sa iba bojí, že padne, ak bude naďalej skákať na gauči. Môžete im prekladať vety do vášho jazyka. Nekritizujete tým druhých, len vysvetľujete. Ešte sa mi nestalo, že by sa na to niekto urazil.

Tip č. 7 – Ak sa na niekoho veľmi tešíme obe a času bolo málo, pozývame danú osobu častejšie. Z mojej skúsenosti platí – čím častejšie k nám niekto chodí, tým záujem (dieťaťa) klesá a mám osobu viac a viac pre seba. 🙂

Súvisiaci článok:

Strašne sa predvádzajú, pištia a skáču do reči