Hravosť je silno podceňovaná

Bez premýšľania som vyskočila na obrubník z drevenej guľatiny a snažiac sa udržať rovnováhu, som sa prechádzala a zároveň rozprávala s kamarátkou.

Takýchto vecí urobím za deň viac. Odhojdám sa na hojdačke, poskočím si, hádžem kamene do Dunaja, doťahujem si decká, robíme na seba grimasy, vtipkujem na svoj účet.

Kedy sa z nás stali nudní dospeláci?

Často to paradoxne prichádza s prvým dieťaťom. Starosti, zodpovednosť a obavy z nás vytlačia tešenie sa zo života. Dovtedy som sa s cudzími deťmi vedela blázniť, ale akonáhle prišlo to moje, stal sa zo mňa vážny rodič.
O to viac, že ma detské hry nikdy nebavili.

Hravosť ale neznamená, že musím robiť dieťaťu animátora.

Hravosť je drobnosť, ktorú keď nechám presiaknuť do mojej práce, varenia, či upratovania, nadobudne moja každodennosť iný rozmer.

Hravosť je pocit.

Jemný, tichý, bezstarostný.

Hravosť je úsmev, aj hlasný smiech.
Až sa za brucho chytáme.

Hravosť je skladanie puzzle, spoločenská hra, kreslenie, spev, hudba.

“Zbytočné” tvorenie.

Hravosť je objavovanie neprebádaných miest.

Spontánnosť.
Žasnutie.

Súťaž, kto vydrží najdlhšie nežmurknúť.

Hravosť je hlavne radosť, ktorá má navonok mnoho podôb.

Dnes na stretnutí Ženy, sharing! vyšla vo vizualizácii viacerým žienkám potreba nasýtenia sa hravosťou. Aj ja vnímam, že by som jej v živote uvítala ešte viac a dávam si to ako svoju výzvu.