Potrebovala som reštart a kúpila som si kurz jógy. Každé ráno cvičím so sympatickou blondínkou, ktorá si na svojej strane videa zapáli vonnú tyčinku alebo sviečku a pustí príjemnú hudbu. V pozadí vidím palmy, na ktorých vánok občas pohne lístkom. A teraz prejdime na moju stranu videa – rozospatá narýchlo odkopnem hračky doprava a doľava, rozložím karimatku, zavriem sa v Oliviinej izbe a dúfam, že nevstanú skôr, ako odcvičím hodinovú zostavu. Materstvo ma vytrénovalo, už nemám problém odstrihnúť sa od bordelu okolo seba.
Jógu s väčšími, či menšími prestávkami cvičím (amatérsky) celý život. Až teraz ale cítim, že ju cvičím správne. Netlačím na telo, pohyb je plynulý, ponáram sa hlboko do svalov a dokonca sa mi k jednotlivým častiam tela vynárajú obrazy z môjho života. Dochádza mi, prečo som práve tu, v tomto mieste, stuhnutá.
Je to nový pocit. Celá sa akoby zjemňujem a tento proces sa mi preklápa aj do bežného života – uvedomím si slabé napätie v ramenách, keď Olivii rozčesávam vlasy a uvoľním ho. Stvrdnutú šiju pri písaní tohto článku, počas rozhovoru s kamarátkou, čítaní knihy alebo pri šoférovaní jedným klikom mysle uvoľním.
Neviem to presne pomenovať. Akoby som sa ponárala do hebkej tekutiny a nachádzala v nej ďalšiu úroveň svojej jemnosti. Vždy tam bola, ale teraz sú dotyky s ňou akési trvalejšie. Je to neobyčajný a veľmi fajn pocit.