Neprežívam to. Fakt…

Viacerí z vás postrehli, že som napísala knižku pre deti. (Dúfam, keďže som o tom už písala.) 🙂

To, že k vám Hviezdičko Riško nepadne z neba na Vianoce, bolo viac menej jasné. Nemala som veľmi chuť sa zapájať do predvianočného humbuku, ale hlavne som nechcela tlačiť na pílu. Nech majú baby dosť času na spracovanie textu a maľovanie.

Moja úžasná a milovaná editorka je moja najväčšia učiteľka trpezlivosti, a tentokrát sa k nej pridala aj ilustrátorka. Tomu už hovorím spiknutie. 😀

Ženy, milujem vás. Milujem vašu prácu a nie, nechcem nikoho iného. Som vďačná za všetky lekcie, ktoré pri tvorbe knižky dostávam a stojí mi to za to. Ale pomooooooc, keď ja sa už tak veľmi teším!

  • ako si budeme s grafičkou odsúhlasovať dizajn
  • dookola a dookola kontrolovať chyby
  • keď mi prídu domov dve palety a Feri zas len dvihne obočie, „akože moja, kam to chceš dať?“
  • keď si prvú rozbalím, ovoniam a prelistujem
  • keď vám ju budeme spoločne baliť a na pošte budú po nás divno kukať
  • a úplne najviac sa nevieme dočkať, čo na ňu povedia vaše detiská… Bude sa im páčiť?

Ale zatiaľ iba čakám.
A čakám.
Nádych a výdych.

Všetko sa deje v správnom čase.
Pokoj.
Fakt.
Som totálne vyzenovaná. Tá klepkajúca noha pod stolom sa vám iba zdá… Absolútna pohoda.

Update: Predpredaj knižky už začal 🙂