Neruším ťa

„Vieš, že ja si vymýšľam hry, aj keď sa takto iba prechádzame?“ spýtala sa ma dnes v lese a pokračovala, „vyzerá to, že som ticho a nič, ale mne idú v hlave dialógy a napríklad teraz si predstavujem, že natáčam dokumentárny film.“

Viem.

Už keď som ťa ako bábätko videla zasnenú a ponorenú do seba, vedela som to. A keď si si niečo zaujato a sústredene obzerala, nechala som ťa. Vedela som, že nemusím na teba neustále rozprávať „len aby ticho nebolo“.

Neruším ťa ani pri hre. Viem, že zo sveta fantázie sa ťažko vychádza a užívam si to tiež. Po svojom. Alebo ťa nenápadne pozorujem. Milujem to. Viem, že hoci je na povrchu ticho, to podstatné sa deje vo vnútri.

Viem to podľa seba.
To podstatné ostáva očiam neviditeľné.