Poď sa so mnou radšej hrať!

„Čo študuješ?“

„Nič, len také hlúposti.“ (požičaný ženský časák)

„A prečo?“

„Pretože si potrebujem zamestnať myseľ. Večer mám prednášku a som nervózna.“

„Prečo? Veď ty si to predsa robíš podľa seba, nie?“

„Áno, podľa seba, ale aj tak som nervózna.“

Tentokrát to bolo trochu iné, ale nechcelo sa mi to s ňou rozoberať. Kukla na mňa spod tých svojich dlhých mihalníc a tónom, o ktorom všetci vieme, čo znamená prehovorila: „Aaaaaale, prosííííím ťa! Poď sa radšej so mnou hrať!“

Dokelu! Krokodíl.

Zas! Táto karta sa ma nechce pustiť. Kedy sa to už naučím? Aj vtedy pred Vianocami. Vydávala som knižku a bola som už pár dní nepríjemná. Ona raz ráno vstala a jej prvá veta bola: „Kde sú moje karty?“ Bez slova jednu vytiahla, podala mi ju a odkráčala do kúpeľne. Aj vtedy to bol krokodíl a pochopila som, že pre mňa. Dala mi to dosť jasne najavo. 🙂

Krokodíl hovorí: „Spomaľ…“

Ak máš pocit, že nič nestíhaš a si v strese – spomaľ. Nebehaj splašene, zastav prúd myšlienok a nájdi si svoju rýchlosť, svoj rytmus. Sústreď sa iba na to, čo robíš práve teraz, v tomto momente. Nežeň sa za cieľom, ale vychutnávaj si cestu práve tu a teraz.

No jasné, stres vo mne vzniká vtedy, keď chcem mať niečo už za sebou. Keď chcem mať niečo odfajknuté, vybavené, mať to z krku. Priznala som si, že je to pravda. Jediné, na čo dokážem myslieť je, že chcem mať už po prednáške. Zároveň mi ale došlo, že to tak nechcem.

Chcem si to celé užiť. Ľudí, rozhovory, aj svoju trému z toho, že to je doma medzi známymi. ROZHODLA SOM SA. Užijem si to so všetkým, čo k tomu patrí, aj keď je to teraz možno nepríjemné. Nebudem preskakovať dej. To mi príde ako fajn ponaučenie z tejto situácie.

Ešte sme sa s kartičkami chvíľu hrali a asi o 10 minút som si uvedomila, že necítim žiadnu nervozitu. Žiadny stres, žiadnu trému, žiadny strach. Všetko zmizlo a ostal iba pokoj. A jemné tešenie sa. Behom 10 minút sa moja nervozita zmenila na tešenie sa! Už chápete, prečo vám tie kartičky toľko ponúkam? Pretože sú zázračné! 🙂

Prednáška dopadla samozrejme super. Bolo mi príjemne a podľa správ, ktoré mi potom od vás ešte dva dni chodili, aj vám.

Karty, ktoré nútia premýšľať o sebe, o svojich myšlienkach a pocitoch.

Často sa pýtate od akého veku sú karty vhodné. Tvorili sme ich pre deti od 6 rokov a akosi sa nám to vymklo z rúk. Moja dcéra má menej ako 6 a ja o trochu viac. Píšete mi, že ich používajú 16 roční puberťáci, váš švagor, babička. Dávate ťahať aj 2 ročným deťom a následne si čítate, čo sa máte zo situácie, ktorú spolu riešite, naučiť. Takže ten vek je asi fakt bezpredmetný a ak ich chcete pre seba, MDD je dobrá zámienka 😉 .