Ako pracujem z domu aj s dieťaťom

Je ráno. Na hodinách 8:10 a ja sa pokúšam vžiť do kože trojročného dieťaťa. Prečo nadáva všetkým do hlupákov? Nepochopenie, bezmoc, zúfalstvo… Ako znovu nájsť cestu k sebe? Ťukám do klávesnice a odosielam. Je to už len na nich.

8:30. Pripravila som 3 posty na fb, odpísala na 5 e-mailov a zaplatila
2 faktúry. Dieťa ešte spí.

Včera o takomto čase som mala natočené 3 videá do kurzu Návrat k vlastnej energii. Načapala ma. Potichúčky otvorila dvere, zvedavá, s kým sa rozprávam. S nikým. A vlastne so všetkými, ktorí budú video raz pozerať.

Začnem si pripravovať text na zajtra. Posledné video. Hrnce prázdne, chladnička tiež a prievan občas z kútov vykutrá kúdole prachu. Niečo za niečo. Na superženu to už nehrám.

Je 9:10 a ona vstáva. S úsmevom pricupitá ku mne. Zaklapnem laptop a pomojkáme sa. Čo sa ti dnes snívalo? Otázka, ktorú teraz dostávam každé ráno. Zobudila som sa pred siedomou, musím loviť v pamäti. Potom rozpráva ona.

Odchádza do izby, vyberá farby a štetce. Alebo chce pustiť rozprávku. Nakrájam nám jabĺčka a dopíšem, čo som začala. Iba ukončím myšlienku, už len pár minút a laptop má až do večera pokoj. Po raňajkách ideme von. Čo už by sme v tom bordeli… ?

Už len pár dní. Už len pár dní a upracem. Len dokončím kurz. Sľubujem.

Pracuje so mnou.

Pred odchodom ešte pripravíme balíčky na poštu – nabalíme knihy, karty aj prekvapenie pre žienky z kurzu CVM. Pomáha mi, vie už čo a ako. Sadneme na bicykel a odchádzame na poštu. A na ihrisko. A ku koňom. K jej kamošom. K mojim kamošom. Do mesta. Do lesa. Na tanečnú. Kdekoľvek sa nám chce.

Hlavne spolu…

Večer po príchode muža sadám ešte na hodinku k laptopu. Správy sa mi
s príchodom instagramu množia exponenciálne. Kontakt s maminami ma baví, ťukanie do mobilu nie. Nemám ten instagram predsa len zrušiť? Znovu tá myšlienka.

Často už večer zaspáva sama. Dočítame knižku a povie: „A teraz môžeš ísť s tatom pozerať film.“ Má 4,5 roka. Dočkali sme sa? Nemám pocit víťazstva. Skôr nostalgia.

Taký náš bežný deň.

Občas mám besedu alebo prednášku. Na jednej už bola aj ona.

Nerozlišujem, sviatok, piatok, sobota, nedeľa. Pracujem vtedy, keď som sama. Občas ich nechám, aby si urobili „tato time“ – program bezo mňa. Vtedy pracujem od rána, až kým sa nevrátia. Sú dni, kedy si dávam budík na piatu, no a občas ide na pár dní k starým rodičom. To je prúser, pretože vtedy sa naplno prebudia moje sklony k workoholizmu. Aj také dni sú…

Oddychujem.

Až keď som začala pracovať na voľnej nohe, zistila som, že existuje niečo ako cyklická žena. Začalo to zapadať. Teraz už viem, že keď nie som v tvorivej energii, že je to OK. Že to zas príde. V NEtvorivej fáze oddychujem. Dávam si dokopy účto, alebo sa venujem technickým veciam. Počúvať svoje telo ma baví. Cítim, ako sme zladení.

Často sa ma pýtate, ako stíham pracovať pri dieťati. Tak takto nejako. Nejde ani tak o time management ako o vnútorný proces, ktorým som si prešla.

Musela som prestať veriť, že:

1. čím viac času venujem práci, tým bude výsledok kvalitnejší. Blbosť. Za tie 3-4 hodinky stihnem urobiť toľko, ako kedysi za 8 hodín v office. Pomáha mi, keď si každý večer premyslím a napíšem, čomu sa budem ráno venovať. Ak nemám na zozname e-maily, tak ich ani neotváram. Nemrhám časom ani na sociálnych sieťach. V tomto som disciplinovaná.
2. stihnem všetko, čo chcem. Nestihnem. Ak sa ráno zobudí skôr, nevytváram zbytočné napätie a nebojujem. Beriem to ako znamenie, že si mám dať oddych. Alebo pracujem večer a ráno sa dospím s ňou. Alebo ju „požičiam“ susede. (Kedysi som mala platený babysitting na pár hodín týždenne.) V každom prípade: Ak niečo nestihnem, ona za to nemôže.
3. moja hodnota sa odvíja od mojich výsledkov. Vytriezvenie z tohto mýtu bolo kruté a stále si nie som istá, či som z tohto programu vonku.
4. som zlá matka, keď ma vidí s mobilom. Aj tomuto som prestala veriť. Sú chvíle, kedy je to skrátka potrebné viac ako bežne. Napríklad, keď som vydávala knihu OLIVIA a mala som na dráte korektorku, grafičku a ľudí z tlačiarne. Keď ošiaľ opadol, mobil som zas odložila. (Dnes viem, že by som tomu už tak neprepadla. :))

No a čo ten kurz?

Návrat k vlastnej energii je návrat k detskej beztarostnosti. Tak presne tento kurz je už hotový. A ja mám umytý byt. Aj navarené.

Vraj vám mením život. Nemením. To vy samy. Ja len robím, čo ma baví. Aj vďaka vám. <3