Prečo nechce spať? Môj veľký AHA moment.

Odmieta cez deň spať. Zaspí až okolo štvrtej či piatej poobede, kedy odpadne od únavy. Jeden deň nespala vôbec!!?? Viem, že denný spánok ešte potrebuje, ale nedarí sa zaspať. Už drieme a zrazu sa posadí, začne si čítať alebo hrať s plyšákmi. Pomoooooc!!! V čase, kedy JA už uvažujem o tichučkom odchode zo spálne, zrazu odkráča ona.

OK, našla som si v tom aj výhodu, muž prišiel z práce polhodinu po tom, čo zalomila a mali sme čas na pokec. Ale priznávam, že väčšinou som z tej situácie bola znechutená a unudená. Celé poobedie len čakám, kedy zaspí. Nebaví ma to čakanie. Nemôžeme nikam ísť, len sa skúšame uspať a zas hráme a tak dokola.

Už asi mesiac sa mi v hlave rodilo kopec nápadov, inšpirácia mnou preteká, chcem písať a tvoriť, spať chodím o druhej ráno. Malá o desiatej večer zaspí, nasilu sa preberiem a idem späť do obývačky. Cez deň sa snažím uspať dieťa a nezaspať sama, veď mám toho toľko! Posledné dni som si však uvedomila, že po návrate zo spálne sa nezmôžem už na nič iné, len na pozeranie seriálu.

Zmenila som režim.

Môj brat k nám chodí na návštevy v nezvyčajnom čase. Má to rád. Napríklad príde v sobotu ráno o piatej. Aj naposledy ma zobudil v sobotu o šiestej, otvorila som mu a on odpochodoval do izby a zaspal.

Všetci spali a ja, dokonale prebudená, som si povedala, že využijem čas pre seba. Písala som a čítala a cvičila a sprchovala sa a raňajkovala a odpovedala na maily a vymýšľala a premýšľala a…. Kedy už vstanúúúúú? Vtedy mi docvaklo: „Veď ja môžem tvoriť ráno!“

Začala som chodiť spávať večer s Oliviou a ráno vstávam skôr. Spravíme si s drahým čaj, pokecáme, píšem, cvičím… Výhoda je, že ráno mám čistú hlavu, som plná energie, nevýhoda, že dieťa sa môže kedykoľvek zobudiť a nestihnem všetko, čo som chcela. Psychicky som sa nastavila, že je jedno, koľko času budem pre seba mať. Dôležitá je kvalita, nie kvantita.

Dokonca som si pospala s ňou aj cez deň. Po troch dňoch som cítila, ako je telo dobité. Viem sa „dotankovať“ energiou aj inak, ale posledné dni som to odflákla a telo už pýtalo spánok.

A prichádza to moje AHA.

Po zmene môjho režimu, Olivia znovu začala cez deň spávať v normálnom čase. Dokonca sa večer dostala do postele o polhodinu skôr ako bežne. A vtedy mi to došlo. ONA CELÝ ČAS OPAKOVALA PO MNE. Premáhala sa, zívala, a zároveň robila všetko preto, aby nezaspala. Chytala druhý, tretí, desiaty dych. Do postele išla, až keď bola úplne na odpadnutie. Presne ako ja. Dokonca sa to ani na jej nálade neodrazilo. Aj keď bola v spánkovom deficite, stále s ňou bola sranda. Presne ako so mnou 😀 (asi sa tiež vie „dotankovať“ inak)

Nemám rada zaspávanie. Naše dieťa sa naučilo odo mňa, ísť do postele, až keď je na totálku. Ako to máte so spánkom vy?  Možno odhalíte tiež niečo, čo vám objasní spánkový problém. A možno nie, možno je to len letom, teplom, dlhými večermi a zábavou. Komu by sa chcelo ísť spať? 🙂

P.S. Do ebooku Nový pohľad na uspávanie som pridala nový, deviaty postoj – Zrkadlia nás vo všetkom. Tí, čo ste ebook už čítali, nemusíte si ho znovu sťahovať, všetko je obsiahnuté v tomto článku.