Strach na druhú

Bojíme sa strachu. Tak tomu sa hovorí strach na druhú!

Bojíme sa, lebo strach oslabuje imunitu. Vyčítame si, že nie sme pokojní. Chceli by sme byť vo vyšších vibráciách a ono to nejde. Neschopnosť. Úzkosť.

A viete čo? Strach nevadí.

Nevadí, ako ho beriete ako pomocníka. Ako posla, ktorý vám prináša informáciu.

Aj mňa navštívil. Našla som ho v hrudníku, ktorý mi totálne stiahol. Nebojujem s ním, ani ho neodháňam. Každý môj odpor ho totiž iba posilňuje.

Pekne som ho u mňa privítala. Zavrela som oči, pozorovala svoj dych, a keď som sa trošku upokojila, prečítala som si posolstvo. Vynorila sa spomienka, keď som mala 17 rokov. Nespracovaná.

Na prvý pohľad sa zdalo, že môj strach súvisí s korona vírusom, ale rozbalila sa mi úplne iná téma (vibračne však veľmi podobná situácii, ktorá sa mi udiala pred dvomi dňami a ktorá strach vyvolala.)

Nenapíšem vám zatiaľ viac, pretože som ešte v procese, ale chcem tým len povedať, že:
🧘‍♀Neexistuje nikto, kto by bol nonstop bez strachu
🧘‍♀Strach môžete využiť ako baterku na ceste do vášho vnútra
🧘‍♀Za každým veľkým strachom sa skrýva množstvo malých, ktoré s tým pôvodným vôbec nemusia súvisieť. (A nakoniec nie sú ani také hrozné.)

Nepotláčať strach, ale priznať si ho. A nehodnotiť ho. Nie je ani dobrý, ani zlý. Iba prináša informáciu. Čo s ňou ďalej urobíme, je len na nás.