Chcete, aby si vaše deti volili v živote vždy tú správnu cestu? Neumlčte ich vnútorný hlas.
Stiahnite si ebook ZDARMA a dozviete sa 8 právd, na ktoré ste už zabudli. Vaše deti zatiaľ nie.
Neser ma už! Ten ma ale vytočil! Sú tieto vety pravdivé? Môže ma niekto druhý naštvať? Zvykli sme si obviňovať tých druhých. ONI sú predsa zodpovední za to, ako sa cítim. Keby nerobili tamto, alebo urobili toto, tak by som sa predsa nenahnevala. Lenže ono je to trochu inak.
Škôlka, áno či nie? Alebo inak: škôlka – už áno alebo ešte nie? Vraj predčasná socializácia je najväčších hriech tejto spoločnosti. Čo to znamená predčasná? Môžem dieťaťu uškodiť, keď ho dám do škôlky príliš skoro? Alebo mu uškodím, keď ho tam nedám vôbec?
To ako vážne? Keď mi susedka-kamoška rozprávala, že jej známa bežne kojí trojročné dieťa na verejnosti, krútila som hlavou. Dieťa som vtedy ešte nemala a o materstve som vedela prd. S kojením je to tak, strašne ho chceme, trápime sa, keď nám nejde, ale už po pár mesiacoch riešime: „Ako ho budem preboha odstavovať?“
Zobudila som sa o štvrtej ráno a spomenula si: Dnes letíme. Zovrelo mi žalúdok. Celý čas som si nechcela pripustiť, že mám stres, ale bol tam. Bolo mi jasné, že ak chcem, aby cestovanie prebiehalo v pohode, musím byť ja v pohode.
Mám ju / ho odstaviť? S touto otázkou sa po uverejnení článku Je kojenie trápenie roztrhlo vrece. Pýtate sa ma, či máte svoje dieťa odstaviť. Dúfam, že nebudete prekvapené, keď napíšem, že toto si musíte rozhodnúť samé. Môžem vám však pomôcť s rozhodovaním.
Spravila som obrovské množstvo chýb. Nejdem dávať žiadne rady, čo sa týka témy kojenia, v živote by som si to nedovolila. Toto je len naša story, moja skúsenosť. Nejdem ani nikoho presviedčať, že kojenie a jedine kojenie je to najlepšie pre naše deti. Je mi dosť jedno, či kojíte alebo nekojíte, kritérium dobrej matky si v...
S Oliviou (2r) sme pravidelné návštevníčky kníhkupectiev. Milujeme to tam. Každá sa hrabeme v tom svojom kútiku a o pol hodinku si pod pazuchou odnášame svoje úlovky. Prvýkrát prišla k svojmu regálu po štyroch.
Keď začne ísť o zdravie, zvážnieme. Keď začne ísť o zdravie našich detí, pridáme k serióznosti aj ustráchanosť, tragédiu a ľútostivosť. Pomáhajú tieto duševné stavy uzdraveniu tela? Dieťa svojimi chorobami a bolesťami zrkadlí, v akej atmosfére žije.
Dvojročná Olivia sa v Španielsku naučila byť spoločenská a komunikatívna. Mesiac žila v prostredí, kde bolo prirodzené usmievať sa na okoloidúcich a baviť sa s neznámymi. Oslovovali ju babky na ulici, pán na pošte, predavačky v obchode, pouliční umelci, bežci na pláži, či deti na ihrisku.
Pamätám si, ako som sa v detstve schovávala na schodoch a čakala, kým odíde výťah, aby som nemusela nikoho pozdraviť. Bola som tichá, uzavretá a strašne som sa hanbila. Pozdraviť dospelého, učiteľku v škôlke alebo nedajbože niekoho cudzieho, bolo pre mňa nemožné.
