Chcete, aby si vaše deti volili v živote vždy tú správnu cestu? Neumlčte ich vnútorný hlas.
Stiahnite si ebook ZDARMA a dozviete sa 8 právd, na ktoré ste už zabudli. Vaše deti zatiaľ nie.
Keď sa mi pri 150ty krát položenej otázke: „Ideme sa spolu hrať?“ rozvibrujú končeky nervov a pred tvárou mi blikne veľké ZAAAAAS???!! viem, že je čas zastaviť sa a nadýchnuť. Pripomenúť si, že nie dieťa je problém.
„Je to divné“, pomyslela som si, keď som už 2 hodiny nepretržite ťukala do klávesnice laptopu. „Je to divné“, povedala kamarátka, keď sme sa už hodinu nepretržite rozprávali. Nikto nám neskákal do reči, nikto sa nám nemotal pod nohami, nikto nám nechcel
Ja som bojovala. Dlho a veľa. Nie s dieťaťom, ale sama so sebou. Neustále samé pochybnosti ohľadom spánku. Robím dobre, keď ju uspávam na prse? Nemala by sa naučiť zaspávať sama? Nemala by spať v postieľke? Nemala by mať režim?
Neser ma už! Ten ma ale vytočil! Sú tieto vety pravdivé? Môže ma niekto druhý naštvať? Zvykli sme si obviňovať tých druhých. ONI sú predsa zodpovední za to, ako sa cítim. Keby nerobili tamto, alebo urobili toto, tak by som sa predsa nenahnevala. Lenže ono je to trochu inak.
Škôlka, áno či nie? Alebo inak: škôlka – už áno alebo ešte nie? Vraj predčasná socializácia je najväčších hriech tejto spoločnosti. Čo to znamená predčasná? Môžem dieťaťu uškodiť, keď ho dám do škôlky príliš skoro? Alebo mu uškodím, keď ho tam nedám vôbec?
To ako vážne? Keď mi susedka-kamoška rozprávala, že jej známa bežne kojí trojročné dieťa na verejnosti, krútila som hlavou. Dieťa som vtedy ešte nemala a o materstve som vedela prd. S kojením je to tak, strašne ho chceme, trápime sa, keď nám nejde, ale už po pár mesiacoch riešime: „Ako ho budem preboha odstavovať?“
Zobudila som sa o štvrtej ráno a spomenula si: Dnes letíme. Zovrelo mi žalúdok. Celý čas som si nechcela pripustiť, že mám stres, ale bol tam. Bolo mi jasné, že ak chcem, aby cestovanie prebiehalo v pohode, musím byť ja v pohode.
Spravila som obrovské množstvo chýb. Nejdem dávať žiadne rady, čo sa týka témy kojenia, v živote by som si to nedovolila. Toto je len naša story, moja skúsenosť. Nejdem ani nikoho presviedčať, že kojenie a jedine kojenie je to najlepšie pre naše deti. Je mi dosť jedno, či kojíte alebo nekojíte, kritérium dobrej matky si v...
S Oliviou (2r) sme pravidelné návštevníčky kníhkupectiev. Milujeme to tam. Každá sa hrabeme v tom svojom kútiku a o pol hodinku si pod pazuchou odnášame svoje úlovky. Prvýkrát prišla k svojmu regálu po štyroch.
Keď začne ísť o zdravie, zvážnieme. Keď začne ísť o zdravie našich detí, pridáme k serióznosti aj ustráchanosť, tragédiu a ľútostivosť. Pomáhajú tieto duševné stavy uzdraveniu tela? Dieťa svojimi chorobami a bolesťami zrkadlí, v akej atmosfére žije.
Čo vás o živote naučí iba dieťa
