Čo ak z neho bude rozmaznaný fracek?

Doma sa veľmi nepretrhnem – varenie ma nebaví, nežehlím, upratujem síce rada, ale len keď mám chuť. Niekto by povedal, že som lenivá a pohodlná.

Po nociach píšem články, ebooky, pripravujem posty na facebook, zamýšľam sa nad problémami druhých a odpovedám na emaily, točím videá do kurzu. Niekto by povedal, že som pracovitá a usilovná.

Keď som zahĺbená do seba, o niečom intenzívne premýšľam, nevšimnem si známych na ulici a môžu povedať, že som namyslená a odmeraná. Potom mám rozkokošenú náladu, každému sa prihováram, žartujem a niekto povie, že som milá a príjemná.

Vyhýbam sa akýmkoľvek veľkým oslavám, som nespoločenská. Rada chodím na stretnutia s jedným človekom, pretože mám možnosť ho spoznať. Dozvedieť sa, čo mu robí v živote radosť, čo ho naopak trápi. Rada počúvam. Povedia, že som empatická.

Ak k sebe pozvem návštevu, často mi ani nenapadne ponúknuť vodu. Tak sa teším na danú osobu a na spoločné zdieľanie, že také nepodstatné veci ako pitie a jedlo mi ani nenapadnú. Som nepraktická a nevšímavá.

Pre niekoho som zraniteľná, pre niekoho silná, pre iného flegmatik, pre ďalšieho niekto, kto si berie všetko príliš k srdcu. Niekto povie, že som inteligentná, iný, že píšem debilné články. Pre niekoho som príliš akčná, pre niekoho spomalená, pre niekoho bordelár, pre iného zas veľmi poriadkumilovná. Aká vlastne som?

Nálepkovanie – obľúbená aktivita

Stratili sme sa pod haldou nálepiek a zabudli sme, kto vlastne sme. Uverili sme názorom druhých o nás. Inak nás poznajú naši rodičia a rodina, inak priatelia a susedia, inak učitelia v škole a kolegovia v práci. Všetko, čo o nás hovoria druhí, sú len ich názory na nás.

Dostávame nálepky na základe prejavov v tomto matrixe a začalo to už v detstve – šikuľka, neposlušný chlapec, lakomec, poslušné dievčatko, rozmaznanec.

Čo ak sa mi moja výchova vypomstí?

A potom máte strach, že vaše dieťa bude rozmaznané. Bojíte sa nálepky „rozmaznané decko“, alebo je za tým strach z nálepky „strašná matka“? Niekto povie, že dieťa je drzé a rozmaznané, iný povie na to isté dieťa, že je sebavedomé a vie si povedať svoj názor. Aké teda je?

Všetci hodnotia a posudzujú. Problém začína, ak týmto nálepkám priradíte dôležitosť. Všetky túžime, aby o nás hovorili, že sme skvelé matky. Pochvala je ako droga, je ľahké si na ňu zvyknúť a veľmi ťažké odvyknúť.

Ak vás niekto pochváli, znamená to len, že má práve dobrú náladu. Alebo vás potrebuje. Nič viac a nič menej.

Urobíme pre pochvalu všetko a zabúdame pri tom, že naše deti sú empatické, že sú múdre a že sa rýchlo učia. Od nás. Miesto toho ich deformujeme svojimi očakávaniami o tom, aké by malo byť a čo by malo robiť, svojimi obmedzujúcimi presvedčeniami, prenášame na ne svoje strachy a nesplnené ciele. Ste najlepšia mama, aká pre svoje dieťa môžete len byť. Ste taká istá mama, akou ste boli včera, taká istá, akou ste boli pred 5 minútami a pred vetou: „Robí si, čo chce.“ alebo „Vôbec ťa neposlúcha“. Prestaňte prahnúť po pochvalách druhých a neberte si osobne ani ich kritiku. Len tak sa prestanete neustále spochybňovať.

Ako z toho von?

Ak vás niekto už spochybnil a bojíte sa, ako to s tým vašim dieťaťom je, pozrite sa do seba. Aký máte z vášho vzťahu pocit? Je vám spolu dobre, alebo cítite, že na tých rečiach niečo bude? Ak áno, ako to máte so svojimi hranicami? Necháte si šľapať po svojich potrebách a svojej úcte?

Pomôžte si otázkami:

Idem vzorom svojmu dieťaťu v tom:

• ako si vážiť samú seba?
• ako rešpektovať svoje potreby?
• ako si vymedzujem čas sama pre seba?
• ako prejavujem emócie?
• ako riešim svoje problémy?
• Idem vzorom v tom, ako byť šťastná?

Nemôžete od dieťaťa vyžadovať niečo, čo nerobíte sama k sebe.

A ak je vám spolu s dieťaťom dobre a občas vás prepadnú pochybnosti o tom, či sa vám tá vaša výchova raz nevypomstí, uvedomte si, že to, čoho sa bojíte sú len nálepky. Aj vaše dieťa raz vyrastie a bude pre niekoho drzý mladý muž a pre iného zas milý a nápomocný človek. Pre niekoho bude chladný a uzavretý a pre iného muž s otvoreným srdcom.

Niekto ho bude vidieť ako inteligentného, iný ako kreténa. Kto bude mať pravdu? Bude to väčšina? Je väčšinová verejná mienka tá najsprávnejšia? Alebo to budú tí s najvyššou autoritou? Učitelia, susedia, starí ľudia, kňazi… ?

Ľudia vidia len čriepok vašej osobnosti a na základe tohto kúsku vás hodnotia ako celok. Nezabránite tomu. Každý vás pozná a zažíva v iných situáciách, v iných náladách, v inej konštalácii hviezd. Nikdy sa nezavďačíte všetkým. Ak sa o to snažíte, strašne mrháte svojou energiou. Váš vzťah s deťmi je dôležitejší ako váš vzťah s ľuďmi na ulici.

Súvisiace články:

Nepreháňaš to s tou výchovou?

Nikto ma nemôže naštvať

Bontón nás netrápi