Baví ma nazerať do svojho vnútra a učím aj ostatné maminy, ako si tak hľadať svoje odpovede.
Pretože chcem, aby čarovné slovíčka používala vtedy, keď to tak cíti a nie vtedy, keď to slušnosť, alebo niekto žiada. Tak, už viete odpoveď a nemusíte pokračovať ďalej. 🙂 Ale ak predsa chcete, (lebo čo už, keď ste klikli), tak začnem tým, že: Nikdy...
Neviem všetko a nemám riešenia všetkých problémov. Na svojich pleciach nenesiem zodpovednosť za vyriešenie každého nášho konfliktu. A tak sa pýtam… Aj pokojne priznám svoju bezmocnosť: “Ja už fakt neviem, čo urobíme.” A hodím do pléna: “Máte nejaký nápad? Alebo som zvedavá: “No ako toto vymyslíme, aby...
Tentokrát to bolo iné, nechcelo sa mi to s ňou však rozoberať. A ona kukla na mňa spod tých svojich dlhých mihalníc a tónom, o ktorom všetci vieme, čo znamená prehovorila: "Aaaaaale, prosííííím ťa! Poď sa radšej so mnou hrať!"
Je ráno. Na hodinách 8:10 a ja sa pokúšam vžiť do kože trojročného dieťaťa. Prečo nadáva všetkým do hlupákov? Nepochopenie, bezmoc, zúfalstvo… Ako znovu nájsť cestu k sebe? Ťukám do klávesnice a odosielam. Je to už len na nich. 8:30. Pripravila som 3 posty na fb, odpísala na 5 e-mailov a zaplatila 2...
O tom, akých postojov sa zbaviť, aby nás návštevy nedeptali, som už písala v článku Strašne sa predvádzajú, pištia a skáču do reči. Článok šiel dovnútra nás samých. Môžem však urobiť aj niečo navonok? Dala som dokopy tipy od vás, spojila ich s pár svojimi a nech...
Pýtate sa ma na prednáškach, besedách, v správach: Čo mám robiť, keď sa súrodenci bijú?Čo mám robiť, keď si búcha hlavu o stenu?Čo mám robiť, keď škriabe a vrieska?Čo mám robiť, keď mu všetky deti berú hračky a nebráni sa?Čo mám robiť, keď ťahá psov za chvost? Čo...
Príde k vám návšteva a vaše deti sa zmenia na malých nevychovancov – predvádzajú sa, pištia, skáču vám do reči, stále niečo vyžadujú a vy stez toho na nervy. Nieže by sme takúto situáciu občas nemali, ale nejako to neriešim. Otázka na prednáške ma prinútila zamyslieť sa prečo. V...
Sme rozmaznaní, nevážime si, čo máme, stále na niečo frfleme, riešime smiešne problémy. Strechu nad hlavou, teplú posteľ a jedlo berieme ako samozrejmosť. Miesto toho čumíme do svetielkujúcich displeyov a obrovských obrazoviek na stenách v našich obývačkách. Plytváme životom. Tieto myšlienky mi bežali v hlave po skončení filmu Ikitie – Nekonečná...
Pohádali sme sa. 1000 malinkých kúskov rozhádzaných po celej obývačke a ležia tu už druhý deň. Sadla som si na gauč a pozerala z okna. Cítila som v tele hnev.
Okrem zvýšenej teploty pred dvomi rokmi a občasného utierania sopľov do rukáva, chorá nikdy nebola. Prišlo mi to skvelé. Jej nie.
Zuzana Mihálechová