Kategória: Sme parťáčky

To dieťa mi dáva zabrať…

Pohádali sme sa. 1000 malinkých kúskov rozhádzaných po celej obývačke a ležia tu už druhý deň. Sadla som si na gauč a pozerala z okna. Cítila som v tele hnev.

Milujem našu pláž. Aj nás troch

Asi ma zabijete, ale ja netuším, čo celé dni na tejto opustenej pláži robíme. Tri slnečníky a my. Nie sú tu žiadne stánky, suvenír shopy, reštaurácie ani bufety. Nemáme kýblik, ani lopatku, ani žiadne bagre. Nič.

Nečítam knihy o výchove, ja sa riadim srdcom. Naozaj?

„Opováž sa namočiť do tej vody!“ „Okamžite prestaň, ochorieš!“ „V žiadnom prípade tam nevlezieš!“ Takéto a podobné vety som počúvala sediac na tráve pri Počúvadle.

cestujeme s dieťaťom

„Dnes nechcem ísť do škôlky, chcem byť radšej s tebou.“

„Dnes nechcem ísť do škôlky, chcem byť radšej s tebou.“ Táto veta naštartovala nádherné 3 týždne, kedy som skutočne ŽILA. Bol to (ne)čas môjho prítomného okamihu. Znovu som si potvrdila, že dni s dieťaťom môžu byť napĺňujúce, farebné a že ma vôbec nemusí unavovať jej celodenná prítomnosť. Naopak, tieto dni ma neskutočne dobili energiou. Písala som...

odplienkovanie

„Ešte nosíte plienky?“ Ďakujem za opýtanie, ja už dlhšiu dobu nie.

Poviem vám, vôbec som nemala v pláne sa jej do toho montovať. Bola som rozhodnutá počkať a nechať to na ňu. Verím, že dieťa si samé povie, keď bude pripravené. Vôbec som netúžila strážiť biologickú potrebu, ktorá nie je moja a neustále sa otravne vypytovať, či chce cikať. Jej telo, jej zodpovednosť. Dieťa si môže...

Nechajte tie deti preboha žiť

Ešte sa nepretáča, nelozí, nechodí, nerozpráva…. Pred chvíľou som ho kojila, nemôže zas chcieť jesť. Plače, keď ma nevidí, chce byť iba so mnou. Nechce chodiť na nočník. Nechce spať. Nevie sa zahrať s inými deťmi. Bojí sa ľudí, odmieta ich. Odháňa od seba iné deti. Je hanblivý, nepriebojný…

chcem, aby sa hralo samé. Vedomá mama vychováva príkladom.

Pomooooc, nechce sa mi hrať! 9 tipov, ako sa vyvliecť z hry s dieťaťom

Keď sa mi pri 150ty krát položenej otázke: „Ideme sa spolu hrať?“ rozvibrujú končeky nervov a pred tvárou mi blikne veľké ZAAAAAS???!! viem, že je čas zastaviť sa a nadýchnuť. Pripomenúť si, že nie dieťa je problém.

Sme aj oddelene, aby sme zas mohli byť spolu. Kvalitnejšie.

Ako nestratiť lásku svojho dieťaťa?

„Je to divné“, pomyslela som si, keď som už 2 hodiny nepretržite ťukala do klávesnice laptopu. „Je to divné“, povedala kamarátka, keď sme sa už hodinu nepretržite rozprávali. Nikto nám neskákal do reči, nikto sa nám nemotal pod nohami, nikto nám nechcel

Nikto ma nemôže naštvať

Neser ma už! Ten ma ale vytočil! Sú tieto vety pravdivé? Môže ma niekto druhý naštvať? Zvykli sme si obviňovať tých druhých. ONI sú predsa zodpovední za to, ako sa cítim. Keby nerobili tamto, alebo urobili toto, tak by som sa predsa nenahnevala. Lenže ono je to trochu inak.

škôlka áno či nie?

Prečo nedám svoje dieťa do škôlky?

Škôlka, áno či nie? Alebo inak: škôlka – už áno alebo ešte nie? Vraj predčasná socializácia je najväčších hriech tejto spoločnosti. Čo to znamená predčasná? Môžem dieťaťu uškodiť, keď ho dám do škôlky príliš skoro? Alebo mu uškodím, keď ho tam nedám vôbec?