Milujem našu pláž. Aj nás troch
Asi ma zabijete, ale ja netuším, čo celé dni na tejto opustenej pláži robíme. Tri slnečníky a my. Nie sú tu žiadne stánky, suvenír shopy, reštaurácie ani bufety. Nemáme kýblik, ani lopatku, ani žiadne bagre. Nič.
Kategória: Sme parťáčky
Nečítam knihy o výchove, ja sa riadim srdcom. Naozaj?
„Opováž sa namočiť do tej vody!“ „Okamžite prestaň, ochorieš!“ „V žiadnom prípade tam nevlezieš!“ Takéto a podobné vety som počúvala sediac na tráve pri Počúvadle.
„Dnes nechcem ísť do škôlky, chcem byť radšej s tebou.“
„Dnes nechcem ísť do škôlky, chcem byť radšej s tebou.“ Táto veta naštartovala nádherné 3 týždne, kedy som skutočne ŽILA. Bol to (ne)čas môjho prítomného okamihu. Znovu som si potvrdila, že dni s dieťaťom môžu byť napĺňujúce, farebné a že ma vôbec nemusí unavovať jej celodenná prítomnosť. Naopak, tieto dni ma neskutočne dobili energiou. Písala som...
„Ešte nosíte plienky?“ Ďakujem za opýtanie, ja už dlhšiu dobu nie.
Poviem vám, vôbec som nemala v pláne sa jej do toho montovať. Bola som rozhodnutá počkať a nechať to na ňu. Verím, že dieťa si samé povie, keď bude pripravené. Vôbec som netúžila strážiť biologickú potrebu, ktorá nie je moja a neustále sa otravne vypytovať, či chce cikať. Jej telo, jej zodpovednosť. Dieťa si môže...
Nechajte tie deti preboha žiť
Ešte sa nepretáča, nelozí, nechodí, nerozpráva…. Pred chvíľou som ho kojila, nemôže zas chcieť jesť. Plače, keď ma nevidí, chce byť iba so mnou. Nechce chodiť na nočník. Nechce spať. Nevie sa zahrať s inými deťmi. Bojí sa ľudí, odmieta ich. Odháňa od seba iné deti. Je hanblivý, nepriebojný…
Pomooooc, nechce sa mi hrať! 9 tipov, ako sa vyvliecť z hry s dieťaťom
Keď sa mi pri 150ty krát položenej otázke: „Ideme sa spolu hrať?“ rozvibrujú končeky nervov a pred tvárou mi blikne veľké ZAAAAAS???!! viem, že je čas zastaviť sa a nadýchnuť. Pripomenúť si, že nie dieťa je problém.
Ako nestratiť lásku svojho dieťaťa?
„Je to divné“, pomyslela som si, keď som už 2 hodiny nepretržite ťukala do klávesnice laptopu. „Je to divné“, povedala kamarátka, keď sme sa už hodinu nepretržite rozprávali. Nikto nám neskákal do reči, nikto sa nám nemotal pod nohami, nikto nám nechcel
Nikto ma nemôže naštvať
Neser ma už! Ten ma ale vytočil! Sú tieto vety pravdivé? Môže ma niekto druhý naštvať? Zvykli sme si obviňovať tých druhých. ONI sú predsa zodpovední za to, ako sa cítim. Keby nerobili tamto, alebo urobili toto, tak by som sa predsa nenahnevala. Lenže ono je to trochu inak.
Prečo nedám svoje dieťa do škôlky?
Škôlka, áno či nie? Alebo inak: škôlka – už áno alebo ešte nie? Vraj predčasná socializácia je najväčších hriech tejto spoločnosti. Čo to znamená predčasná? Môžem dieťaťu uškodiť, keď ho dám do škôlky príliš skoro? Alebo mu uškodím, keď ho tam nedám vôbec?
Už viem, čím bude, keď vyrastie!
S Oliviou (2r) sme pravidelné návštevníčky kníhkupectiev. Milujeme to tam. Každá sa hrabeme v tom svojom kútiku a o pol hodinku si pod pazuchou odnášame svoje úlovky. Prvýkrát prišla k svojmu regálu po štyroch.
