Kategória: Sme parťáčky

cestujeme s dieťaťom

„Dnes nechcem ísť do škôlky, chcem byť radšej s tebou.“

„Dnes nechcem ísť do škôlky, chcem byť radšej s tebou.“ Táto veta naštartovala nádherné 3 týždne, kedy som skutočne ŽILA. Bol to (ne)čas môjho prítomného okamihu. Znovu som si potvrdila, že dni s dieťaťom môžu byť napĺňujúce, farebné a že ma vôbec nemusí unavovať jej celodenná prítomnosť. Naopak, tieto dni ma neskutočne dobili energiou. Písala som...

odplienkovanie

„Ešte nosíte plienky?“ Ďakujem za opýtanie, ja už dlhšiu dobu nie.

Poviem vám, vôbec som nemala v pláne sa jej do toho montovať. Bola som rozhodnutá počkať a nechať to na ňu. Verím, že dieťa si samé povie, keď bude pripravené. Vôbec som netúžila strážiť biologickú potrebu, ktorá nie je moja a neustále sa otravne vypytovať, či chce cikať. Jej telo, jej zodpovednosť. Dieťa si môže...

Nechajte tie deti preboha žiť

Ešte sa nepretáča, nelozí, nechodí, nerozpráva…. Pred chvíľou som ho kojila, nemôže zas chcieť jesť. Plače, keď ma nevidí, chce byť iba so mnou. Nechce chodiť na nočník. Nechce spať. Nevie sa zahrať s inými deťmi. Bojí sa ľudí, odmieta ich. Odháňa od seba iné deti. Je hanblivý, nepriebojný…

chcem, aby sa hralo samé. Vedomá mama vychováva príkladom.

Pomooooc, nechce sa mi hrať! 9 tipov, ako sa vyvliecť z hry s dieťaťom

Keď sa mi pri 150ty krát položenej otázke: „Ideme sa spolu hrať?“ rozvibrujú končeky nervov a pred tvárou mi blikne veľké ZAAAAAS???!! viem, že je čas zastaviť sa a nadýchnuť. Pripomenúť si, že nie dieťa je problém.

Sme aj oddelene, aby sme zas mohli byť spolu. Kvalitnejšie.

Ako nestratiť lásku svojho dieťaťa?

„Je to divné“, pomyslela som si, keď som už 2 hodiny nepretržite ťukala do klávesnice laptopu. „Je to divné“, povedala kamarátka, keď sme sa už hodinu nepretržite rozprávali. Nikto nám neskákal do reči, nikto sa nám nemotal pod nohami, nikto nám nechcel

Nikto ma nemôže naštvať

Neser ma už! Ten ma ale vytočil! Sú tieto vety pravdivé? Môže ma niekto druhý naštvať? Zvykli sme si obviňovať tých druhých. ONI sú predsa zodpovední za to, ako sa cítim. Keby nerobili tamto, alebo urobili toto, tak by som sa predsa nenahnevala. Lenže ono je to trochu inak.

škôlka áno či nie?

Prečo nedám svoje dieťa do škôlky?

Škôlka, áno či nie? Alebo inak: škôlka – už áno alebo ešte nie? Vraj predčasná socializácia je najväčších hriech tejto spoločnosti. Čo to znamená predčasná? Môžem dieťaťu uškodiť, keď ho dám do škôlky príliš skoro? Alebo mu uškodím, keď ho tam nedám vôbec?

Už viem, čím bude, keď vyrastie!

S Oliviou (2r) sme pravidelné návštevníčky kníhkupectiev. Milujeme to tam. Každá sa hrabeme v tom svojom kútiku a o pol hodinku si pod pazuchou odnášame svoje úlovky. Prvýkrát prišla k svojmu regálu po štyroch.

Fakt som zodpovedná za chorobu svojho dieťaťa?

Keď začne ísť o zdravie, zvážnieme. Keď začne ísť o zdravie našich detí, pridáme k serióznosti aj ustráchanosť, tragédiu a ľútostivosť. Pomáhajú tieto duševné stavy uzdraveniu tela? Dieťa svojimi chorobami a bolesťami zrkadlí, v akej atmosfére žije. 

Bontón nás netrápi…

Pamätám si, ako som sa v detstve schovávala na schodoch a čakala, kým odíde výťah, aby som nemusela nikoho pozdraviť. Bola som tichá, uzavretá a strašne som sa hanbila. Pozdraviť dospelého, učiteľku v škôlke alebo nedajbože niekoho cudzieho, bolo pre mňa nemožné.