Kategória: Výchova príkladom

Nečítam knihy o výchove, ja sa riadim srdcom. Naozaj?

„Opováž sa namočiť do tej vody!“ „Okamžite prestaň, ochorieš!“ „V žiadnom prípade tam nevlezieš!“ Takéto a podobné vety som počúvala sediac na tráve pri Počúvadle.

cestujeme s dieťaťom

„Dnes nechcem ísť do škôlky, chcem byť radšej s tebou.“

„Dnes nechcem ísť do škôlky, chcem byť radšej s tebou.“ Táto veta naštartovala nádherné 3 týždne, kedy som skutočne ŽILA. Bol to (ne)čas môjho prítomného okamihu. Znovu som si potvrdila, že dni s dieťaťom môžu byť napĺňujúce, farebné a že ma vôbec nemusí unavovať jej celodenná prítomnosť. Naopak, tieto dni ma neskutočne dobili energiou. Písala som...

Nechajte tie deti preboha žiť

Ešte sa nepretáča, nelozí, nechodí, nerozpráva…. Pred chvíľou som ho kojila, nemôže zas chcieť jesť. Plače, keď ma nevidí, chce byť iba so mnou. Nechce chodiť na nočník. Nechce spať. Nevie sa zahrať s inými deťmi. Bojí sa ľudí, odmieta ich. Odháňa od seba iné deti. Je hanblivý, nepriebojný…

Čo ak z neho bude rozmaznaný fracek?

Doma sa veľmi nepretrhnem – varenie ma nebaví, nežehlím, upratujem síce rada, ale len keď mám chuť. Niekto by povedal, že som lenivá a pohodlná.

Sú potreby dieťaťa dôležitejšie ako moje?

Nestaňte sa obeťami neodkladných záležitostí. Z dlhodobého hľadiska nebude vôbec záležať na väčšine toho, čo sa dnes zdá naliehavé. Na tom, čo robíte s deťmi, bude záležať už navždy. Tak hovoria múdre knihy.  Aká je realita? Stále je na vás zavesené, niekde vás ťahá, pýta sa na ruky, chce sa nosiť, mojkať, necháva sa kŕmiť,...

Ako vychovávať slobodnú bytosť?

Keď to malé škvŕňa začalo dávať do pusy kamienky, prvý krát nám vyvstala otázka výchovy. Čo dovoliť a čo nie? Aké je kritérium pre nebezpečné, nechutné, nevhodné a vhodné, to sa musí, to sa nesmie? A čo, ak to každý máme nastavené inak, otec, mama,